Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka žltohnedá (Testudo graeca) 
Poddruhy: v súčasnej dobe až okolo 20 poddruhov 
Výskyt: celé stredomorie: od južnej Európy (Taliansko, južné Španielsko, Bulharsko, európske Turecko, severovýchod Grécka) po Stredný východ, až po sever Afriky (Maroko, Líbia, Egypt) 
CITES: CITES II., skupina A 
Zimovanie: ÁNO 
Rozmery 15-35cm (v dospelosti) v závislosti od poddruhu 
Váha 0,7-3kg (v dospelosti) v závislosti od poddruhu 
    

Základné informácie

Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené životné prostredie je od južnej Európy po Stredný východ. Obýva aj severnú časť Afriky. Vo voľnej prírode obýva suché, kamenisté prostredie zarastené rôznymi kríkmi a krovinami, tzv. macchie – večne zelené kríky v stredomorskej oblasti. Skalnaté oblasti, háje a ovocné sady. Takisto ju ale tiež nájdeme aj v piesočných dunách. 

Z európskych druhov korytnačiek je u nás najmenej často chovaný. Vytvára veľa poddruhov v závislosti na mieste výskytu. Preto sú oproti ostatným európskym druhom korytnačiek náchylnejšie na teplotné rozdiely a prievan pri chove vo vonkajšom výbehu. Vonkajší chov je náročnejší pri afrických poddruhoch korytnačky žltohnedej – tam sú náchylnosti na jednotlivé faktory výraznejšie. Hlavným rozdielom je to, že napr. africké poddruhy nevyžadujú tvrdú hibernáciu. 

Testudo graeca je zákonom chránená a v rámci dohovoru CITES je zaradená do prílohy CITES II., skupina A.

Charakteristika korytnačky žltohnedej

Korytnačky žltohnedé (Testudo graeca) majú pomerne variabilné sfarbenie v závislosti od miesta výskytu. Od jasne žltohnedej, až po tmavohnedú so žltými kresbami. Starším jedincom má pancier tendenciu tmavnúť. Často si ich ľudia môžu pomýliť s veľmi podobnými korytnačkami zelenkastými (Testudo hermanni).

Korytnačky žltohnedé sa od korytnačiek zelenkastých odlišujú nasledovne: Testudo graeca nemajú rozdelený nadchvostový štítok, samci nemajú na konci chvosta veľký rohovinový tŕň a hlavným rozlišovacím druhovým znakom sú ostrohy na stehnách, ktoré majú korytnačky žltohnedé.

Testudo graeca je vysoko klenutá, okrúhla korytnačka. U starších jedincov sa karapax (vrchná časť panciera) vzadu mierne rozširuje. Sú to dlhoveké zvieratá, ktorých priemerná dĺžka života je od 60 do 80 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky žltohedej sú nasledovné:

  • Samce sú o tretinu menšie ako samice
  • Samce majú väčší chvost
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) mierne preliačený do vnútra.
  • Samice majú zvyčajne hmotnosť od 1 do 3 kg.

Samice korytnačky žltohnedej pohlavne dospievajú  v piatom až ôsmom roku svojho života. 

Poddruhy korytnačky žltohnedej

Korytnačka žltohnedá tvorí veľa poddruhov, nakoľko je rozšírená na pomerne veľkom území. V súčastnej dobe je to až okolo 20 poddruhov. Nižšie uvádzame niektoré poddruhy a ich výskyt:

  • Testudo graeca anamurensis – výskyt: Turecko – oblasť okolo Anamuru a juhozápadné pobrežie
  • Testudo graeca antakyensis – výskyt: južné Turecko
  • Testudo graeca armenica – výskyt: Arménsko, Kaukaz
  • Testudo graeca cyrenaica – výskyt: Líbia
  • Testudo graeca flavominimaralis – výskyt: Líbia, Tunisko
  • Testudo graeca floweri – výskyt: Izrael
  • Testudo graeca graeca – výskyt: severná Afrika, južné Španielsko, Baleárske ostrovy, Taliansko – Sardínia
  • Testudo graeca ibera – výskyt: Srbsko, Severné Macedónsko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Irán, Taliansko – Sardínia
  • Testudo graeca lamberti – výskyt: Maroko
  • Testudo graeca marokkensis – výskyt: Maroko
  • Testudo graeca nabeulensis – výskyt: Tunisko, východné Alžírsko, Taliansko – Sardínia
  • Testudo graeca nikolskii – výskyt: Gruzínsko – oblasť západného Kaukazu
  • Testudo graeca pallasi – výskyt: Dagestanská republika
  • Testudo graeca perses – výskyt: Irán
  • Testudo graeca soussensis – výskyt: Maroko
  • Testudo graeca terrestris – výskyt: Izrael, Libanon, Sýria, juhovýchodné Turecko
  • Testudo graecea zarudnyi – výskyt: východný Irán

Kúpa korytnačky žltohnedej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka žletohnedá je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina A. To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať okrem dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) aj preukaz o pôvode exemplára (POP) a žltý CITES (Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností). Nadobudnuté zvieratá chovateľ následne eviduje na druhovej karte chráneného živočícha a každý jedinec musí byť nezameniteľne označený. Mláďa do 6cm dĺžky plastrónu sa označuje fotodokumentáciou. Korytnačka nad 6cm dĺžky plastrónu sa označuje mikročipom.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky žltohnedej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky žltohnedej

1. CHOV V TERÁRIU

Veľkosť terária musíme prispôsobiť potrebám zvieraťa. Pre pár korytnačiek žltohnedých menších poddruhov by mala byť veľkosť minimálne o rozmere 100x50x40 cm. Pri chove väčších poddruhov by mala byť veľkosť terária pre dospelý pár 200x100x60 cm. Pri chove v teráriu si treba dávať pozor na problémy so slabším vetraním a vysokou relatívnou vlhkosťou. Takýto nevhodný typ terária spôsobuje dýchacie problémy. 

Osvetlenie a teploty. Svetelný režim by mal byť v priebehu roka od 10 do 14 hodín. V priebehu roka by sa mal meniť, ako je to prirodzené aj vonku. Postupne by sa mal zvyšovať od jari a následne potom od letných mesiacov zase postupne skracovať. Teplota v teráriu by mala byť v rozpätí od 20 do 35 ºC. V niektorých prípadoch pri veľkých chovných nádržiach môže byť lokálna teplota do 40 ºC. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Vybavenie terária. Súčasťou vybavenia terária musí byť miska na vodu, vhodný substrát  (hlina s pieskom, piesok, štrkopiesok, hrabanka a pod.) a domček alebo nádoba využívaná na úkryt. 

  • Vhodný substrát – môžeme použiť hlinu zmiešanú s pieskom. Vrstva substrátu v teráriu by mala byť v závislosti od veľkosti korytnačky 5-10cm, nakoľko sa korytnačky zvyknú zahrabávať. Substrát v 1/3  terária musí byť vlhký, pravidelne ho kontrolujeme a vlhčíme. Celkovo je vlhkosť veľmi dôležitá hlavne pri mláďatách.
  • Vlhkosť v teráriu by mala byť percentuálne na úrovni nad 60%. Treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. 
  • Misku na vodu volíme dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. 
  • Plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre.
  • Úkryt. Úkryt na spanie umiestňujeme do chladnejšej časti terária. Môžeme použiť nádobu, drevený domček, kvetináč a pod.
  • Dekorácie. Ako dekorácie môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov vo vonkajšom výbehu je najprirodzenejší spôsob chovu korytnačiek, energeticky nenáročný. Vyžaduje si však dostatočné znalosti v oblasti chovu a prirodzených podmienok. Oproti ostatným európskym druhom je chov korytnačky žltohnedej vo vonkajšom výbehu náročnejší. Sú náchylnejšie na prievan a následné prechladnutie, takisto aj na zmeny teplôt – hlavne africké poddruhy. Africké poddruhy umiestňujeme do vonkajších výbehoch až keď nočné teploty výrazne neklesajú (pod cca 10 st. C), znesú aj takéto teploty – určite im to však neprospieva.

Inak je chov vo vonkajšom výbehu totožný ako u ostatných európskych druhov korytnačiek. Vo výbehu môžeme spoločne chovať korytnačky žltohnedé spolu s korytnačkami zelenkastými.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ďalšia potrebná informácia pri výstavbe výbehu – korytnačky žltohnedé vedia dobre hrabať a liezť, takže ohrada musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme vybaviť buď drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom, slamou, príp. lesnou hrabankou (opadané lístie), prípadne menšími skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Ako kŕmnu základňu je ideálne vysiať do výbehu okrem ďatelinotrávnej miešanky aj rôzne lúčne byliny (púpava, skorocel a pod.) ako prirodzený zdroj potravy, korytnačky si totiž rady pochutnávajú na bylinkách.

 

Potrava korytnačky žltohnedej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Vhodná a pestrá strava je základ pre zdravý rast a vývin korytnačky. Základ kŕmnej dávky, až 80% by malo tvoriť zelené krmivo.

V letnom období tvorí základ stravy: púpava, ďatelina, skorocel, mlieč, hviezdica prostredná, čakanka obyčajná, bodliaky, pŕhľava, rôzne druhy tráv (mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík, …), kvalitné seno. Občas môžeme ako doplnok stravy pridať k základnej potrave: kvety ibišteku, skalnica, materina dúška, tymián, rozchodník, listy moruše, mrkva.

V zimnom období, pokiaľ korytnačku nezimujeme a chováme ju celoročne v teráriu, by mal tvoriť základ stravy: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, kvalitné seno, sušená púpava, poprípade byliny a trávy, ktoré sa ešte dajú natrhať vonku. Ako doplnok k hlavnej strave občas dávame: rukola, polníček, mrkva s vňaťou, skalnica, vianočný kaktus, plody opuncie. 

Ovocie sa snažíme dávať minimálne, či už v letnom alebo zimnom období. Dávame ho maximálne 1x za 2 týždne, skôr ako ,,pamlsok,, a v malých množstvách. Nemôže tvoriť základ stravy. Z ovocia môžeme podať: jablko, čerešne, melón, jahody, maliny. NEPODÁVAME exotické ovocie – pomaranče, citrusy a pod.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka žltohnedá je hibernujúci druh. Tzv. zimný spánok je pre ňu vhodný a z viacerých hľadísk aj potrebný. Ak ich chováme vo vonkajších výbehoch, tak sa na zimovanie pripravia viac menej sami. 

Pokiaľ ich chováme v terárií, je potrebné sledovať reakcie korytnačiek. Na jeseň obmedzujú svoju aktivitu a postupne začíname znižovať režim svietenia, vyhrievanie a postupne aj množstvo potravy. 

Pokiaľ ide o africké poddruhy korytnačky žltohnedej, tak tento poddruh nevyžaduje tvrdú hibernáciu. Africké poddruhy vieme chovať bez hibernácie.

Rozdiel oproti ostatným európskym druhom je v tom, že po skončení zimovania premiestnime korytnačky žltohnedé do chovu v interiéri aj na jar po prebudení a až následne ich premiestňujeme von do výbehu, keď nočné teploty neklesajú pod 10°C.

Podrobné informácie o zimovaní korytnačiek chovaných či už v teráriách alebo vo výbehoch nájdete v skecii  ZIMOVANIE .

Na záver

Je to krásna korytnačka, no pred jej kúpou je potrebné si poriadne naštudovať informácie o chove tohto druhu. Testudo graeca je z európskych druhov na chov náročnejšia ako Testudo hermanni alebo Testudo marginata. Je to druh, ktorý horšie znáša teplotné rozdiely a prievan. Aj preto je skôr vhodnejšia k už skúsenejším chovateľom ako k úplným začiatočníkom. 

Pokiaľ ju chováme vo vonkajších výbehoch a zimujeme, treba počítať s tým, že na jar po prebudení ju nemôžeme hneď umiestniť von, ale potrebuje ešte čas v internom chove, takže je vhodné mať na určitý čas pre korytnačku žltohnedú pripravené aj terárium alebo korytnačí stôl.

Pokiaľ si ale naštudujeme všetky potrebné informácie a zabezpečíme jej vhodné podmienky na život, jej chov by sme mali zvládnuť bez väčších problémov. 

Je to dlhoveké zviera, ktoré sa priemerne dožíva 60-80 rokov, takže nám bude robiť radosť veľa rokov. 🙂 

Scroll Up