Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) 
Poddruhy: 

východný poddruh: Testudo hermanni boettgeri

západný poddruh: Testudo hermanni hermanni

 
Výskyt: európska časť Turecka, Bulharsko, Grécko, Macedónsko, Albánsko, juhozápad Rumunska, pobrežné oblasti v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, Taliansko, Sicília, Sardínia, Korzika, juh Francúzska, severovýchod Španielska 
CITES: CITES II., skupina A 
Zimovanie: ÁNO 
Rozmery 14-26cm (v dospelosti) 

Základné informácie

Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené životné prostredie je v južnej Európe. Vo voľnej prírode obýva suché, kamenisté prostredie zarastené rôznymi kríkmi a krovinami, tzv. macchie – večne zelené kríky v stredomorskej oblasti. Skalnaté oblasti, háje a ovocné sady.

Je najčastejšie chovaným druhom u nás. Ak jej vytvoríme vhodné podmienky pre život, jej chov nie je až taký náročný a výborne sa adaptuje na naše podnebie. V minulosti si ich ľudia bežne nosili ako suvenír počas ciest po balkánskom polostrove. Z tohto dôvodu sú dnes zákonom chránené. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES II., skupina A. 

Charakteristika korytnačky zelenkastej

Korytnačky zelenkasté (Testudo hermanni) sú krásne korytnačky s farebným odtieňom od zelenej až k žltohnedým odtieňom. Často si ich ľudia môžu pomýliť s veľmi podobnými korytnačkami žltohnedými (Testudo graeca).

Od tohto druhu sa odlišujú rozdeleným nadchvostovým štítkom a obzvlášť u samcov veľkým rohovinovým tŕňom na konci chvosta. Hlavným rozlišovacím druhovým znakom však sú ostrohy na stehnách, ktoré majú korytnačky žltohnedé (Testudo graeca).

Testudo hermannii je vysoko klenutá, okrúhla korytnačka. U starších jedincov sa karapax (vrchná časť panciera) vzadu mierne rozširuje. Sú to dlhoveké zvieratá, niektoré literárne zdroje udávajú, že sa dožívajú vyše 100 rokov. Priemerná dĺžka života je však od 50 do 70 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky zelenkastej sú nasledovné:

  • Samce sú o tretinu menšie ako samice
  • Samce majú väčší chvost
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) mierne preliačený do vnútra.
  • Samice majú zvyčajne hmotnosť od 1 do 2 kg.

Samice korytnačky zelenkastej pohlavne dospievajú  v piatom až ôsmom roku svojho života. 

Poddruhy korytnačky zelenkastej

Korytnačka zelenkastá vytvára dva poddruhy – východný a západný.

Východný poddruhTestudo hermanni boettgeri sa vyskytuje v európskej časti Turecka, na celom území Bulharska, Grécka, Macedónska a Albánska, na juhozápade Rumunska. V pobrežných oblastiach jadranského mora v Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku. Tento poddruh je väčší, dorastá do 26 cm, rekordný údaj 35,7 cm.

Západný poddruhTestudo hermanni hermanni sa vo voľnej prírode vyskytuje na území celého Talianska, na Sicílii, Sardínii, Korzike a Baleároch. Na juhu Francúzska a na severovýchode Španielska sú menšie lokality ich výskytu. Je to menší poddruh, obvykle do 23 cm.

Kúpa korytnačky zelenkastej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka zelenkastá je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina A. To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať okrem dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) aj preukaz o pôvode exemplára (POP) a žltý CITES (Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností). Nadobudnuté zvieratá chovateľ následne eviduje na druhovej karte chráneného živočícha a každý jedinec musí byť nezameniteľne označený. Mláďa do 6cm dĺžky plastrónu sa označuje fotodokumentáciou. Korytnačka nad 6cm dĺžky plastrónu sa označuje mikročipom.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky zelenkastej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky zelenkastej

1. CHOV V TERÁRIU

Veľkosť terária musíme prispôsobiť potrebám zvieraťa. Pre pár korytnačiek zelenkastých by mala byť veľkosť minimálne o rozmere 100 x 50 x 40 cm. Pri chove v teráriu si treba dávať pozor na problémy so slabším vetraním a vysokou relatívnou vlhkosťou. Takýto nevhodný typ terária spôsobuje dýchacie problémy. 

Osvetlenie a teploty. Svetelný režim by mal byť v priebehu roka od 10 do 14 hodín. V priebehu roka by sa mal meniť, ako je to prirodzené aj vonku. Postupne by sa mal zvyšovať od jari a následne potom od letných mesiacov zase postupne skracovať. Teplota v teráriu by mala byť v rozpätí od 20 do 35 ºC. V niektorých prípadoch pri veľkých chovných nádržiach môže byť lokálna teplota do 40 ºC. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Vybavenie terária. Súčasťou vybavenia terária musí byť miska na vodu, vhodný substrát  (hlina s pieskom, piesok, štrkopiesok, hrabanka a pod.) a domček alebo nádoba využívaná na úkryt. 

  • Vhodný substrát – môžeme použiť hlinu zmiešanú s pieskom. Vrstva substrátu v teráriu by mala byť v závislosti od veľkosti korytnačky 5-10cm, nakoľko sa korytnačky zvyknú zahrabávať. Substrát v 1/3  terária musí byť vlhký, pravidelne ho kontrolujeme a vlhčíme. Celkovo je vlhkosť veľmi dôležitá hlavne pri mláďatách.
  • Vlhkosť v teráriu by mala byť percentuálne na úrovni nad 60%. Treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. 
  • Misku na vodu volíme dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. 
  • Plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre.
  • Úkryt. Úkryt na spanie umiestňujeme do chladnejšej časti terária. Môžeme použiť nádobu, drevený domček, kvetináč a pod.
  • Dekorácie. Ako dekorácie môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov vo vonkajšom výbehu je najprirodzenejší spôsob chovu korytnačiek, energeticky nenáročný. Vyžaduje si však dostatočné znalosti v oblasti chovu a prirodzených podmienok.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ďalšia potrebná informácia pri výstavbe výbehu – korytnačky zelenkasté vedia dobre hrabať, takže ohrada musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme vybaviť buď drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom, slamou, príp. lesnou hrabankou (opadané lístie), prípadne menšími skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Ako kŕmnu základňu je ideálne vysiať do výbehu okrem ďatelinotrávnej miešanky aj rôzne lúčne byliny (púpava, skorocel a pod.) ako prirodzený zdroj potravy, korytnačky si totiž rady pochutnávajú na bylinkách.

Potrava korytnačky zelenkastej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Vhodná a pestrá strava je základ pre zdravý rast a vývin korytnačky. Základ kŕmnej dávky, až 80% by malo tvoriť zelené krmivo.

V letnom období tvorí základ stravy: púpava, ďatelina, skorocel, mlieč, hviezdica prostredná, čakanka obyčajná, bodliaky, pŕhľava, rôzne druhy tráv (mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík, …), kvalitné seno. Občas môžeme ako doplnok stravy pridať k základnej potrave: kvety ibišteku, skalnica, materina dúška, tymián, rozchodník, listy moruše, mrkva.

V zimnom období, pokiaľ korytnačku nezimujeme a chováme ju celoročne v teráriu, by mal tvoriť základ stravy: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, kvalitné seno, sušená púpava, poprípade byliny a trávy, ktoré sa ešte dajú natrhať vonku. Ako doplnok k hlavnej strave občas dávame: rukola, polníček, mrkva s vňaťou, skalnica, vianočný kaktus, plody opuncie. 

Ovocie sa snažíme dávať minimálne, či už v letnom alebo zimnom období. Dávame ho maximálne 1x za 2 týždne, skôr ako ,,pamlsok,, a v malých množstvách. Nemôže tvoriť základ stravy. Z ovocia môžeme podať: jablko, čerešne, melón, jahody, maliny. NEPODÁVAME exotické ovocie – pomaranče, citrusy a pod.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka zelenkastá je hibernujúci druh. Tzv. zimný spánok je pre ňu vhodný a z viacerých hľadísk aj potrebný. Ak ich chováme vo vonkajších výbehoch, tak sa na zimovanie pripravia viac menej sami. 

Pokiaľ ich chováme v terárií, je potrebné sledovať reakcie korytnačiek. Na jeseň obmedzujú svoju aktivitu a postupne začíname znižovať režim svietenia, vyhrievanie a postupne aj množstvo potravy. 

Podrobné informácie o zimovaní korytnačiek chovaných či už v teráriách alebo vo výbehoch nájdete v skecii  ZIMOVANIE .

Na záver

Nie náhodou je to jeden z najčastejšie chovaných druhov u nás. Pri jej rozmeroch v dospelosti je vhodná na chov v teráriach, balkónových výbehoch alebo vonkajších výbehoch. Ako už bolo spomenuté, výborne sa adaptuje na naše podnebie, takže v prípade, že jej vieme zabezpečiť vonkajší výbeh a budeme ju zimovať, prežije celý svoj život vonku, čo je pre ňu prirodzené a prospešné. Ak si ale na zimovanie netrúfame alebo jej ho nevieme vhodne zabezpečiť, môžeme ju chovať celoročne v teráriu, pokiaľ jej budeme počas roka meniť teplotný rozsah.

Pokiaľ poskytneme korytnačke zelenkastej vhodné podmienky na život, či už v teráriu alebo vo vonkajšom výbehu, odvďačí sa nám bezproblémovým chovom. Je to ideálny druh aj pre začínajúcich chovateľov. Pri správnom chove a jej priemernom veku 50-70rokov je to zviera na celý život 🙂 

Scroll Up