Korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonarius)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonarius) 
Výskyt: 

Venezuela, Guyana, Surinam, Brazília, Panama, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Argentína, Paraguaj, Bolívia a jednotlivé ostrovy v Karibskom mori hlavne od obdobia 17 storočia – Trinidad a Tobago, Barbados, Holandské Antily, Grenada, Sv. Vincent, Sv. Lucia, Martinik, Dominikánska republika, Guadalupe, Puerto Rico, Panenské ostrovy

 
CITES: CITES II., skupina B 
Zimovanie: NIE 
Rozmery:
 samce 40-50cm, samice 25-35cm (v dospelosti) 
Váha: samce cca 5-10 (max. 15) kg, samice do 5 kg 

Základné informácie

Korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonarius) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). V prirodzenom prostred obýva tropické a dažďové lesy – pralesy južnej a centrálnej Ameriky.  Konkrétny výskyt: Venezuela, Guyana, Surinam, Brazília, Panama, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Argentína, Paraguaj, Bolívia. Takisto sa vyskytuje aj v jednotlivých ostrovoch v Karibskom mori hlavne od obdobia 17 storočia – Trinidad a Tobago, Barbados, Holandské Antily, Grenada, Sv. Vincent, Sv. Lucia, Martinik, Dominikanska republika, Guadalupe, Puerto Rico, Panenské ostrovy.

Korytnačka uhoľná nevytvára žiadne oficiálne uznané poddruhy, pričom však sú rozdiely populácií v rámci krajín pôvodu – hlavne farebné rozdiely (odtiene farieb), prípadne absencia jednotlivých farebných znakov.

Chelonoidis carbonarius nie je u nás až tak často chovaným druhom, ako napríklad európske korytnačky, ale postupom času sa začína čoraz viac chovať aj na našom území. V závislosti od pohlavia je rozmer dospelého jedinca 25-50 cm. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES II., skupina B. 

Charakteristika korytnačky uhoľnej

Korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonarius) je už na prvý pohľad veľmi atraktívny druh. Ako už napovedá jej názov, má klenutý a podlhovastý karapax uhľovo-čiernej farby. V strede štítkov na karapaxe (vrchná časť panciera) sa nachádzajú žlté, niekedy svetlohnedé škvrny. Plastrón (spodná časť panciera) je poväčšine sfarbený do žlta až žlto-hneda. Typickým znakom pre korytnačku uhoľnú sú farebné šupiny na hlave a nohách. Farba šupín na hlave a nohách môže byť v odtieňoch žltej, červenej alebo oranžovej.

Korytnačka uhoľná oficiálne nevytvára žiadne poddruhy, pričom však sú rozdiely populácií v rámci krajín pôvodu – hlavne farebné rozdiely (odtiene farieb) prípadne absencia jednotlivých farebných znakov.

Korytnačka uhoľná sa priemerne dorastá v dospelosti do rozmerov 25-50 cm. Váha dospelého jedinca Chelonoidis carbonarius sa pohybuje v rozmedzí cca 5-10 kg, v niektorých prípadoch max. 15 kg.

Sú to dlhoveké zvieratá, ktoré sa vo výnimočných prípadoch dožívajú až 100 rokov. Priemerná dĺžka života je však od 60 do 80 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky uhoľnej sú nasledovné:

  • Samce sú väčšie ako samice.
  • Samce majú väčší chvost.
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) výrazne preliačený do vnútra.
  • Tvar tela: samice ho majú vajcovitý, pričom samce pri pohľade zhora môžu navodzovať dojem „rozdeleného“

Samice korytnačky uhoľnej pohlavne dospievajú  v ôsmom až desiatom roku svojho života. 

Kúpa korytnačky uhoľnej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka uhoľná je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina B.

To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) Následne nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte chráneného živočícha. Korytnačka uhoľná nevyžaduje nezameniteľné označenie mikročipom.

Druhovú kartu musíme vyplniť a následne zaslať jej fotokópiu na Ministerstvo životného prostredia písomne alebo elektronicky do 14 dní od nadobudnutia korytnačky. 

V skratke nám teda pri kúpe tohto druhu stačí doklad o nadobudnutí a následne viesť chov na druhovej karte.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky stepnej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky uhoľnej

1. CHOV V TERÁRIU

Pri chove korytnačky uhoľnej je potrebné uvedomiť si, odkiaľ tento druh pochádza a aké prostredie obýva vo voľnej prírode. Pri chove a odchove tohto druhu treba hlavne interiér, nakoľko problémom je nestálosť nášho počasia vonku – kolísanie teplôt, čo tento tropický druh nemá v obľube.

Na interný chov použijem terárium, ktoré oproti napr. korytnačiemu stolu drží oveľa lepšie pre tento druh tak potrebnú vlhkosť. Veľkosť terária musíme prispôsobiť potrebám zvieraťa. Pre pár korytnačiek uhoľných by mala byť veľkosť minimálne o rozmere 200 x 150 cm, v ideálnom prípade aj 200 x 200 cm. Pri chove v teráriu si treba dávať pozor na problémy so slabším vetraním a vysokou relatívnou vlhkosťou. Takýto nevhodný typ terária spôsobuje dýchacie problémy. 

Osvetlenie a teploty. Svetelný režim by mal byť v priebehu roka 12 hodín. Je to druh z oblastí s relatívne konštantnými podmienkami, takže sa snažíme celoročne udržiavať primerané rovnaké podmienky. Teplota v teráriu by mala byť v rozpätí od 25 do 35 ºC. V niektorých prípadoch pri veľkých teráriách môže byť lokálna teplota pod výhrevnou žiarovkou do 40 ºC. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Vybavenie terária. Súčasťou vybavenia terária musí byť miska na vodu, vhodný substrát a domček alebo nádoba využívaná na úkryt. 

  • Vhodný substrát – môžeme použiť hlinu alebo hlinu zmiešanú s pieskom. Vrstva substrátu v teráriu by mala byť v závislosti od veľkosti korytnačky 5-15cm, nakoľko sa korytnačky zvyknú zahrabávať. Substrát v terárii musí byť vlhký, pravidelne ho kontrolujeme a vlhčíme. Celkovo je vlhkosť pri korytnačke uhoľnej veľmi dôležitá hlavne pri mláďatách, ale je potrebná aj pri dospelých jedincoch.
  • Vlhkosť v teráriu by sme mali udržiavať na úrovni od 70%. Substrát musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu.  Okrem vlhkého substrátu terárium aj pravidelne rosíme. Do terária umiestnime vhodné rastliny, ktoré pri pravidelnom rosení pomôžu udržiavať potrebnú vlhkosť. 
  • Misku na vodu volíme dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. 
  • Plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre.
  • Úkryt. Úkryt na spanie umiestňujeme do chladnejšej časti terária. Môžeme použiť nádobu, drevený domček, kvetináč a pod.
  • Dekorácie. Ako dekorácie môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté a pomôžu udržiavať vlhkosť, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov korytnačky uhoľnej vo vonkajších výbehoch je dosť komplikovaný, no existujú však chovatelia, ktorí ich mávajú aj relatívne dlhšie obdobia vonku. Nato asi treba jednotlivé jedince prispôsobovať dlhšie obdobie.

Mláďatá korytnačky uhoľnej neodporúčame chovať v exteriérovom chovnom zariadení.

Pri chove vo vonkajšom výbehu musíme sledovať predpovede počasia a s tým spojené predpovedané teploty. Reálne sa dá plnohodnotne chovať vonku (bez prípadných obmedzení na hlavnú reprodukčnú sezónu) hlavne počas letných mesiacov, pretože potrebujú vysokú relatívnu vlhkosť a malé kolísanie teplôt – nočné teploty by nemali klesať pod 20ºC. Vonku treba každý deň niekoľko krát korytnačky rosiť.

Ak sa už rozhodneme počas najteplejších mesiacov chovať korytnačky uhoľné vonku, je potrebné aby mali domček / búdku zateplenú  a vyhrievanú tak, aby teplota v nej nepadla pod 20ºC.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ohrada výbehu musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme pri korytnačkách uhoľných vybaviť drevenou búdkou, ideálne zateplenou a natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo. V ideálnom prípade je dobré mať búdku  vyhrievanú tak, aby v nej v noci neklesli teploty pod 20ºC. Prípadne výbeh vybavíme skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.

Potrava korytnačky uhoľnej

Tento druh korytnačky je špecifický – pretože jej kŕmna dávka je vlastne celoročne „rovnaká“ – pestrá, bohatá na rastlinné a živočíšne bielkoviny. V tomto prípade je základ pestrá strava – pri týchto druhoch sa človek musí viac vyhrať so skladaním kŕmnej dávky.

Letné obdobie: základ stravy tvoria – byliny, buriny, príp. trávy avšak pomenej (moc im nechutia), ovocie aj zelenina. Ovocie a zeleninu doplňujeme k základu stravy – zelenej potrave počas celého roka. Dopĺňame to aspoň dvakrát týždenne živočíšnymi bielkovinamiObčas v rámci roka dostávajú šampióny, príp. hlivu – huby sa snažíme dávať v priemere aspoň raz mesačne.

Vhodná zelená strava počas leta: púpava lekárska, ďatelina lúčna, skorocel širokolistý, skorocel kopijovitý, mlieč zelinný, hviezdica prostredná, čakanka obyčajná, mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík, listy opuncie, bodliaky

Vhodné ovocie: jablká, jahody, melón, banány

Vhodná zelenina: uhorky, mrkva, tekvica

Vhodná živočíšna potrava: hmyz, holíčatá alebo malé myši a potkany, slimáky, dážďovky

Treba sa snažiť potravu miešať, aby to nebolo monodiétne stravovanie (v podstate aby to neskončilo že 7 x týždenne dostane púpavu s jablkom).

V zimnom období: V zime viac menej to isté ako v lete, len miesto bylín a burín (ak sa nedá trhať alebo nerastú) sa dáva čínska kapusta, rímsky šalát, polníček, rukola, čakanka, v tomto prípade je základ pestrá strava. Potravu dopĺňame ovocím a zeleninou. Dopĺňame aspoň dvakrát týždenne živočíšnymi bielkovinami – hmyz, holíčatá alebo malé myši a potkany, slimáky, dážďovky. Občas v rámci roka dostávajú šampióny, príp. hlivu – huby sa snažíme dávať v priemere aspoň raz mesačne.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka uhoľná nie je zimujúci druh. Počas celého roka je aktívna a celý čas jej udržiavame konštantné podmienky.

Na záver

Je to prekrásna korytnačka, ktorá vás zaujme už na prvý pohľad. Pred jej kúpou si ale musíme uvedomiť, do akých rozmerov v dospelosti dorastá, že je vhodnejšie chovať ju v interiéri ako exteriéri kvôli tak potrebnej vysokej vlhkosti a že nezimuje. Tým pádom potrebuje celoročne väčšie terárium.

Takisto je potrebné uvedomiť si, aký vyžaduje jedálniček, že sa nezaobídeme len so zelenou stravou, ale musíme jej dopĺňať aj živočíšne bielkoviny.

Pokiaľ ale toto všetko dokážeme korytnačke uhoľnej poskytnúť, odvďačí sa nám bezproblémovým chovom. Pri správnom chove a jej priemernom veku 60-80 rokov je to zviera na celý život, ako viac menej všetky suchozemské korytnačky 🙂 

Scroll Up