Korytnačka stepná (Testudo horsfieldii)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka stepná (Testudo horsfieldii) 
Poddruhy: 
  • Testudo horsfieldii horsfieldii
  • Testudo horsfieldii kazachstanica
  • Testudo horsfieldii rustamovi
 
Výskyt: od Afganistanu cez Arménsko, Čínu, Irán, Kazachstan, Kyrgystan, Pakistan, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan 
CITES: CITES II., skupina B 
Zimovanie: ÁNO 
Rozmery 14-20cm, ojedinele 25cm (v dospelosti) 

Základné informácie

Korytnačka stepná ( lat. Testudo horsfieldii alebo Agrionemys horsfieldii) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Oba latinské názvy sú správne, nakoľko sa názov najskôr zmenil na Agrionemys, následne sa zase vrátila do rodu Testudo, ktorý sa dnes opäť udáva, preto názov Testudo horsfieldii.

Pochádza z Ázie a je to jeden z najodolnejších druhov suchozemských korytnačiek. Obýva oblasť od Afganistanu cez Arménsko, Čínu, Irán, Kazachstan, Kyrgystan, Pakistan, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan. Prirodzeným prostredím sú pre ňu voľné stepi miestami s kameňmi, so suchou ílovitou a piesčitou pôdou a riedkymi porastami trávy a krov.

Je u nás pomerne často chovaným druhom a nakoľko je to odolná korytnačka, dokáže sa celkom dobre vyrovnať s našou klímou – relatívne vysoká vlhkosť vzduchu a teplotné výkyvy jej nerobia až taký problém. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES II., skupina B. 

Charakteristika korytnačky stepnej

Korytnačky stepné (Testudo hersfieldii) sú korytnačky s karapaxom (vrchná časť panciera) pieskovej až žltohnedej farby s výraznými čiernymi znakmi. Ich karapax je takmer okrúhleho tvaru a sploštený na vrchnej časti. Korytnačka stepná má na predných nohách len 4 prsty, od čoho je odvodený aj názov štvorprstá. Správny názov je však korytnačka stepná (Testudo horsfieldii).

Korytnačka stepná vytvára 3 poddruhy:

  • Testudo horsfieldii horsfieldii
  • Testudo horsfieldii kazachstanica
  • Testudo horsfieldii rustamovi

Veľkosť dospelých jedincov sa pohybuje v rozhraní: samce cca 14-18cm, samice cca 15-20cm (ojedinele 25cm). Hmotnosť dospelých korytnačiek je 1-2 kg. Sú to dlhoveké zvieratá, priemerná dĺžka života tohto druhu korytnačky je 60-80rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky stepnej sú nasledovné:

  • Samce sú o niečo menšie ako samice
  • Samce majú väčší chvost
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) mierne preliačený do vnútra.

Samice korytnačky stepnej pohlavne dospievajú v cca 7-8 roku života, samozrejme v závislosti od chovných podmienok to môže byť aj neskôr.

Samce oproti samiciam pohlavne dospievajú skôr. Samce sa vyznačujú agresívnym správaním voči samiciam, hlavne pred párením, kedy bývajú samice značne pokúsané, hlavne na predných nohách, poprípade krku a hlave. Tu rozhoduje hlavne veľkosť chovného priestoru a možnosť korytnačky ukryť sa.

Kúpa korytnačky stepnej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka stepná je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina B.

To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) Následne nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte chráneného živočícha. Korytnačka stepná nevyžaduje nezameniteľné označenie mikročipom.

Druhovú kartu musíme vyplniť a následne zaslať jej fotokópiu na Ministerstvo životného prostredia písomne alebo elektronicky do 14 dní od nadobudnutia korytnačky. 

V skratke nám teda pri kúpe tohto druhu stačí doklad o nadobudnutí a následne viesť chov na druhovej karte.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky stepnej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky stepnej

1. CHOV V TERÁRIU

Veľkosť terária musíme prispôsobiť potrebám zvieraťa. Pre pár korytnačiek stepných by mala byť veľkosť minimálne o rozmere 100 x 50 x 50 cm. Ideálne by mal byť rozmer ešte väčší 200 x 100 x 50 cm. Pri chove v teráriu si treba dávať pozor na problémy so slabším vetraním a vysokou relatívnou vlhkosťou. Takýto nevhodný typ terária spôsobuje dýchacie problémy. 

Osvetlenie a teploty. Svetelný režim by mal byť v priebehu roka od 10 do 14 hodín. V priebehu roka by sa mal meniť, ako je to prirodzené aj vonku. Postupne by sa mal zvyšovať od jari a následne potom od letných mesiacov zase postupne skracovať. Teplota v teráriu by mala byť v rozpätí od 20 do 35 ºC. V niektorých prípadoch pri veľkých chovných nádržiach môže byť lokálna teplota do 40 ºC. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Vybavenie terária. Súčasťou vybavenia terária musí byť miska na vodu, vhodný substrát  (hlina s pieskom a pod.) a domček alebo nádoba využívaná na úkryt. 

  • Vhodný substrát – môžeme použiť hlinu zmiešanú s pieskom. Pri korytnačke stepnej je určite lepšie dopriať jej vyššiu vrstvu substrátu – 20(30 cm) čomu prispôsobíme výšku chovného boxu, nakoľko sa korytnačky zvyknú zahrabávať a tento druh sa zahrabáva obzvlášť rád. Substrát v 1/3  terária musí byť vlhký, pravidelne ho kontrolujeme a vlhčíme. Celkovo je vlhkosť veľmi dôležitá hlavne pri mláďatách.
  • Vlhkosť v teráriu – vlhkosť je dosť individuálna a hlavne korytnačky stepné síce potrebujú nižšiu vlhkosť vzduchu ale zato substrát (kam sa snažia aj zahrabať má byť vlhký v určitej vrstve) to spôsobuje to, prečo hrabú také nory (vyhladávajú vlhko) aj keď samotná vzdušná vlhkosť je max do 50 %. Takisto treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. 
  • Misku na vodu volíme dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. 
  • Plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre.
  • Úkryt. Úkryt na spanie umiestňujeme do chladnejšej časti terária. Môžeme použiť nádobu, drevený domček, kvetináč a pod.
  • Dekorácie. Ako dekorácie môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov vo vonkajšom výbehu je najprirodzenejší spôsob chovu korytnačiek, energeticky nenáročný. Vyžaduje si však dostatočné znalosti v oblasti chovu a prirodzených podmienok.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ďalšia potrebná informácia pri výstavbe výbehu – korytnačky stepné vedia vynikajúco hrabať aj liezť, takže ohrada musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Kľudne proti podhrabaniu treba ohradu zapustiť aj meter do zeme. Treba si však povedať, že korytnačky stepné dnes nie sú moc nosené z voľnej prírody, preto tento ich prirodzený inštinkt rapídne odpadá. Samozrejme aj výška ohrady by mala byť minimálne 50 cm a ideálne nech to nie je pletivo, cez ktoré nemajú žiaden problém preliezť. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme vybaviť buď drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom, slamou, príp. lesnou hrabankou (opadané lístie), prípadne menšími skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Ako kŕmnu základňu je ideálne vysiať do výbehu okrem ďatelinotrávnej miešanky aj rôzne lúčne byliny (púpava, skorocel a pod.) ako prirodzený zdroj potravy, korytnačky si totiž rady pochutnávajú na bylinkách.

Potrava korytnačky stepnej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Korytnačka stepná je prispôsobená ťažkým podmienkam a nedostatku krmiva vo voľnej prírode, takže ona skôr ničím nepohrdne, no musíme dávať pozor na to, aby sme podávali vhodnú potravu. Vhodná a pestrá strava je základ pre zdravý rast a vývin korytnačky. Základ kŕmnej dávky, až 80% by malo tvoriť zelené krmivo.

V letnom období tvorí základ stravy: púpava, ďatelina, skorocel, mlieč, hviezdica prostredná, čakanka obyčajná, bodliaky, pŕhľava, rôzne druhy tráv (mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík, …), kvalitné seno. Občas môžeme ako doplnok stravy pridať k základnej potrave: kvety ibišteku, skalnica, materina dúška, tymián, rozchodník, listy moruše, mrkva.

V zimnom období, pokiaľ korytnačku nezimujeme a chováme ju celoročne v teráriu, by mal tvoriť základ stravy: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, kvalitné seno, sušená púpava, poprípade byliny a trávy, ktoré sa ešte dajú natrhať vonku. Ako doplnok k hlavnej strave občas dávame: rukola, polníček, mrkva s vňaťou, skalnica, vianočný kaktus, plody opuncie. 

Ovocie sa snažíme dávať minimálne, či už v letnom alebo zimnom období. Dávame ho maximálne 1x za 2 týždne, skôr ako ,,pamlsok,, a v malých množstvách. Nemôže tvoriť základ stravy. Z ovocia môžeme podať: jablko, čerešne, melón, jahody, maliny. NEPODÁVAME exotické ovocie – pomaranče, citrusy a pod.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka stepná je hibernujúci druh. Tzv. zimný spánok je pre ňu vhodný a z viacerých hľadísk aj potrebný. Ak ich chováme vo vonkajších výbehoch, tak sa na zimovanie pripravia viac menej sami. Pri chovoch vo vonkajších výbehoch v našich podmienkach sa môže stať, že sa na jeseň sami zahrabú tak, že ich nedokážeme nájsť a prezimujú vonku. Väčšinou to dokážu zvládnuť a na jar po prebudení ich nájdeme.

Pokiaľ ich chováme v teráriu, je potrebné sledovať reakcie korytnačiek. Na jeseň obmedzujú svoju aktivitu a postupne začíname znižovať režim svietenia, vyhrievanie a postupne aj množstvo potravy. 

Vo voľnej prírode bývajú v zime teploty okolo 5-10 stupňov a v lete aj 40-50 stupňov. Preto je aj takto odolná a znesie viac oproti iným druhom. V lete vo svojom prirodzenom prostredí pri obdobiach sucha upadá do letného spánku – estivácia.

Podrobné informácie o zimovaní korytnačiek chovaných či už v teráriách alebo vo výbehoch nájdete v skecii  ZIMOVANIE .

Na záver

Korytnačka stepná je krásna korytnačka, ktorá je aktívna aj pri mierne nižších teplotách, dokáže výborne hrabať a liezť. Pri tomto druhu je potrebné uvedomiť si, že najvhodnejšie pre ňu bude, ak jej vieme poskytnúť vonkajší výbeh, ktorý bude dostatočne zabezpečený proti úniku – podhrabaniu alebo prelezeniu.

Napriek tomu jej ale vieme zabezpečiť aj plnohodnotný interný chov v teráriu alebo korytnačom stole, nakoľko väčšina týchto jedincov, dnes Fx-té generácie už nemajú takú potrebu hĺbiť jamy. Ono to hĺbenie jám nie je fyziologicky potrebné, je to skôr prispôsobovanie sa životným podmienkam – extrémne sucho, extrémne teplo.

Ako už bolo spomenuté je to veľmi odolná korytnačka, ktorá dokáže zniesť oproti iným druhom veľa. Na naše podnebie sa dokáže prispôsobiť bez väčších problémov a pri chove vo vonkajšom výbehu prežije celý svoj život vonku, čo je pre ňu prirodzené a prospešné.

Pokiaľ jej vieme zabezpečiť vhodné podmienky pre život, správnu stravu a zimovanie, je pri svojom priemernom veku 60-80 rokov zviera na celý život.  🙂 

Scroll Up