Korytnačka skalná (Malacochersus tornieri)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka skalná (Malacochersus tornieri) 
Výskyt: Keňa, Tanzánia, Zambia 
CITES: CITES I., skupina A 
Zimovanie: NIE 
Rozmery:
 17-20cm (v dospelosti) 
Váha: 0,5-0,75kg (v dospelosti) 
Zaujímavosť: Vo voľnej prírode žijú v skupinách, no pri chove v zajatí je to teritoriálna korytnačka a pri malom chovnom priestore môže prichádzať k súbojom a poraneniam. 

Základné informácie

Korytnačka skalná (Malacochersus tornieri) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené prostredie je v strednej Afrike, konkrétnejšie Keňa, Tanzánia a Zambia. 

V prirodzenom prostredí obýva suché stepi, kamenisté a skalnaté oblasti, svahy. Takisto ju nájdeme na rôznych svahovitých úbočiach a výbežkoch, kde sa ukrýva v skalnatých štrbinách a dierach. Dokáže výborne loziť a prekonávať prekážky, ktoré by iné druhy suchozemských korytnačiek určite nezvládli. Počas najteplejších mesiacov upadá vo svojom prirodzenom prostredí do letného spánku (estivuje).

V domácich chovoch na našom území nie je často chovaným druhom korytnačky. V dospelosti to nie je veľká korytnačka, dorastá sa do rozmerov 17-20cm a hmotnosti 0,5-0,75kg. Pri internom chove v teráriu na rozdiel od iných druhov tu je dôležitá výška terária, pre jej prirodzené lezecké schopnosti a potreby. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES I., skupina A. 

Charakteristika korytnačky skalnej

Korytnačky skalné sú už na prvý pohľad iné ako ostatné druhy suchozemských korytnačiek. Zaujmú najmä svojím tvarom panciera a krásnou kresbou na karapaxe (vrchná časť panciera).

Malacochersus tornieri má ploché telo a dlhé nohy. Plochý tvar panciera, ktorý je mäkší ako u iných druhov. Vďaka tomu sa dokáže korytnačka skalná ukryť pred predátormi do úzkych skalných štrbín a puklín. V nich sa dokáže pevne zakliesniť nafúknutím spodného plastrónu a zaprením predných nôh a je prakticky nemožné ju odtiaľ dostať.

Nedokáže sa oproti ostatným druhom korytnačiek dostatočne ukryť do panciera. Dokáže ale veľmi rýchlo behať a skvelo liezť. Vrchnú časť panciera tvoria krásne pravidelné vzory. Chrbtové štítky sú žlté až svetlo hnedé, ich stredy sú svetlejšie a okraje tmavšie. Tmavšie okraje sú pri niektorých jedincoch pretínané svetlými lúčmi.

Korytnačka skalná nevytvára žiadne poddruhy. Priemerná dĺžka života je cca 50-60 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky skalnej sú hlavne vo veľkosti chvosta, kde samci majú oproti samiciam väčší chvost.

Veľkosť tela nie je úplne verifikovateľná – či je väčší samec alebo samica. Takisto plastrón nie je tak klenutý pri samcoch ako u iných druhov suchozemských korytnačiek.

Samice pohlavne dospievajú vo voľnej prírode vo veku viac ako 10 rokov, pri chove v zajatí o niečo skôr.

Kúpa korytnačky skalnej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka skalná je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES od novembra 2019 do prílohy CITES I., skupina A. Chov korytnačiek skalných je podmienený splnením legislatívnych podmienok, pre chov chránených druhov exemplárov v rámci prílohy CITES I; EÚ A.

K týmto jedincom je potrebné nadobudnúť od predchádzajúceho držiteľa okrem dokladu o nadobudnutí (napr. Písomné vyhlásenie o spôsobe nadobudnutia, príp. kúpna zmluva) aj Žltý CITES (pozn. Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností), príp. Preukaz o pôvode exemplára (POP), ak bol takýto doklad vystavený. Nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte.

Tieto exempláre musia byť nezameniteľne označené (do 6 cm veľkosti zvieraťa vytvorením fotografie, od 6 cm nezameniteľným mikročipom).

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky zelenkastej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky skalnej

1. CHOV V TERÁRIU

Pri chove korytnačky skalnej je potrebné uvedomiť si, že je vynikajúci lezec a tým pádom je potrebné tomu prispôsobiť aj terárium. Oproti iným druhom korytnačiek nepotrebuje tak priestranné terárium, no dôležitá je dostatočná výška terária. Ideálny rozmer terária pre dospelého jedinca korytnačky skalnej je 150 cm (šírka) x 75 cm (hĺbka) x aspoň 60 cm výška (ideálne aj viac). 

Substrát terária by mal tvoriť hlavne piesok, zemina. Súčasťou terária musia byť rôzne kamene usporiadané do skalnatých útvarov s množstvom úkrytov – zvieratá trávia gro času skrytým spôsobom života.

Teploty v teráriu by mali byť v rozmedzí cca od 25 do 35ºC , lokálne pod výhrevnou žiarovkou aj 40ºC. Takisto treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Samozrejmosťou aj pri chove korytnačiek skalných v interiérovom zariadení musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B.

Vlhkosť v teráriu udržiavame v úkrytoch.

Vybavenie terária – okrem správneho osvetlenia, teplôt, vlhkosti a substrátu by malo terárium obsahovať misku na vodu,  plochý kameň na potravu a už spomínané kamene usporiadané do skalnatých útvarov, ktoré tvoria úkryty a korytnačky po nich môžu loziť.  

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov korytnačky skalnej vo vonkajšom výbehu realizujeme len počas najteplejších 3-4 mesiacov v roku, kedy nočné teploty nemôžu klesnúť pod 15ºC. Chov vo vonkajšom výbehu nám pomôže simulovať jej chladnejšie a vlhkejšie obdobie. Vonkajší výbeh počas najteplejších dní rosíme každý deň, inak rosíme len občas.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ohrada výbehu musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Pri korytnačkách skalných musíme dávať veľký pozor na to, aby nám korytnačka nepreliezla ohradu, nakoľko to sú dokonalí akrobati. Dbáme na dostatočnú výšku ohrady výbehu. V ideálnom prípade môžeme pre istotu výbeh aj oplotiť a vyhneme sa tým okrem úniku korytnačiek ak dravcom, ktorí by mohli korytnačky napadnúť.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme pri korytnačkách skalných vybaviť drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom alebo slamou. V ideálnom prípade je dobré mať búdku  vyhrievanú tak, aby v nej v noci neklesli teploty pod 15ºC. 
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Samozrejmosťou je myslieť na jej schopnosti loziť a tomu treba prispôsobovať výbeh. Takisto jej vytvoríme z rôznych kameňov usporiadaných do skalnatých útvarov množstvo úkrytov.  
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.

Potrava korytnačky skalnej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. V miestach prirodzeného výskytu medzi kameňmi a skalami drží korytnačka skalná celoživotnú diétu a žerie viac menej stále suchú potravu. Podávaním nesprávnej potravy dosiahneme rýchle pyramídovanie panciera a neúmerne rýchly rast, čo môže mať za následok ďalšie zdravotné problémy.

Letné obdobie: V letných mesiacoch sú pre africké druhy korytnačiek vhodné trávy, trávy a ešte raz trávy Podávame trávy: mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík. Ideálnym krmivom sú ďalej listy opuncie (vysoký obsah a ideálny pomer Ca:P). Takisto im nezabudneme dopriať kvalitné seno. 

Pre africké druhy je doplnok stravy už hocijaká bylina, burina, (púpava, skorocel, bodliaky, pichliače, mlieč, hviezdica a pod), to už nehovoriac o kvetoch ibišteka, púpavy, ďateliny. Toto podávame len občas ako doplnok stravy.

V zimnom období: Pokojne 2 až 3 mesiace iba na sene + slame, absolútne nepotrebujú nič. Hlavne mierny postupný prechod na seno a potom opäť na zelené (aby to nebola nárazová zmena). Ako zelené krmivo môžeme dávať: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, opuncia, sukulenty, plus trávy, buriny ak nie je sneh.

Ovocie: tu je potrebné vyhýbať sa ovociu a a inej ako listovej zelenine v podstate celoročne.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka skalná nie je zimujúci druh. Svoju aktivitu znižuje hlavne z dôvodu vysokých teplôt a nedostatku potravy vo svojom prirodzenom prostredí.

Na záver

Korytnačka skalná je už na prvý pohľad nezvyčajná, hlavne pre jej plochý pancier. Vďaka jej rozmerom v dospelosti a tým, že je to africký druh, ktorý nezimuje, je vhodnejšia na chov v teráriu. Pri teráriu musíme dbať na jej schopnosti loziť a prispôsobiť tomu výšku.

Je to africký druh korytnačky, ktorá nezimuje a je potrebné jej celoročne svietiť a simulovať pomerne vysoké teploty s miernym poklesom počas obdobia, keď znižuje svoju aktivitu. Tým pádom sa to samozrejme podpíše aj na finančných nákladoch pri chove oproti iným druhom.

Takisto je dobré vedieť, že gro času trávi skrytá v skalných úkrytoch, takže to nie druh korytnačky ktorý sa bude ,,predvádzať,, v teráriu, ale čas bude tráviť skôr v úkrytoch.

Pokiaľ ale toto všetko vezmeme na vedomie a dokážeme korytnačke skalnej poskytnúť vhodné podmienky pre život, odvďačí sa nám bezproblémovým chovom. 🙂

Scroll Up