Korytnačka žltočierna (Testudo marginata)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka žltočierna (Testudo marginata) 
Výskyt: južné Grécko a viaceré grécke ostrovy, niekoľko lokalít v Albánsku, lokality v Taliansku, vrátane Sardínie a Sicíle 
CITES: CITES II., skupina A 
Zimovanie: ÁNO 
Rozmery 25-40cm (v dospelosti) 
Váha 3-5kg (v dospelosti) , niektoré jedince aj viac, v závislosti na veľký veľkostný rozptyl 
Zaujímavosť najväčšia európska suchozemská korytnačka 
    

Základné informácie

Korytnačka žltočierna (Testudo marginata) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené životné prostredie je v južnej Európe. Vo voľnej prírode obýva suché, kamenisté prostredie zarastené rôznymi kríkmi a krovinami, tzv. macchie – večne zelené kríky v stredomorskej oblasti. Skalnaté oblasti, háje a ovocné sady. Dokáže vystúpiť do nadmorskej výšky až 2000m.

Je to najväčší zástupca európskych korytnačiek a je veľmi často chovaným druhom u nás. Výborne sa prispôsobuje nášmu podnebiu a je ako stvorená na chov vo vonkajšom výbehu, kde bude vďaka svojej veľkosti a sfarbeniu neprehliadnuteľná. Je zákonom chránená a v rámci dohovoru CITES je zaradená do prílohy CITES II., skupina A.

Charakteristika korytnačky žltočiernej

Korytnačka žltočierna (Testudo marginata) je jeden z najkrajších európskych druhov suchozemských korytnačiek. Pancier je podlhovastého tvaru. Sfarbenie karapaxu (vrchná časť panciera) je od čiernej až po svetlejšiu, na ktorom sú viditeľné žlté až béžové škvrny. Marginálne štítky (okrajové štítky) panciera sú viditeľne predĺžené a tvoria akoby závoj. Predĺžené marginálne štítky majú len dospelé jedince, mláďatá ich predĺžené nemajú.

Veľkosť dospelých jedincov sa pohybuje v rozmedzí 25-40cm, v niektorých prípadoch aj viac ako 40cm, v závislosti od miesta ich výskytu. Takže Testudo marginata je najväčší zástupca korytnačiek z rodu Testudo. Sú to dlhoveké zvieratá, ktoré sa v priemere dožívajú 60-80rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky zelenkastej sú nasledovné:

  • Samce sú v dospelosti rovnako veľké alebo väčšie ako samice
  • Samce majú väčší chvost
  • Samce majú väčšie a dlhšie marginálne štítky, ktoré tvoria výraznejší ,,závoj,, v spodnej tretine karapaxu oproti samiciam
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) oproti samiciam výraznejšie preliačený do vnútra

Samice korytnačky žltočiernej pohlavne dospievajú  v piatom až ôsmom roku svojho života.

Kúpa korytnačky žltočiernej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka žltočierna je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina A. To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať okrem dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) aj preukaz o pôvode exemplára (POP) a žltý CITES (Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností). Nadobudnuté zvieratá chovateľ následne eviduje na druhovej karte chráneného živočícha a každý jedinec musí byť nezameniteľne označený. Mláďa do 6cm dĺžky plastrónu sa označuje fotodokumentáciou. Korytnačka nad 6cm dĺžky plastrónu sa označuje mikročipom.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky zelenkastej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky žltočiernej

1. CHOV V TERÁRIU

Veľkosť terária musíme prispôsobiť potrebám zvieraťa. Pre pár korytnačiek žltočiernych by mala byť veľkosť minimálne o rozmere 200 x 100 x 60 cm. Treba si uvedomiť, že sú to veľké korytnačky, čomu je dobré pri chove v teráriu prispôsobiť aj jeho veľkosť.  Pri chove v teráriu si treba dávať pozor na problémy so slabším vetraním a vysokou relatívnou vlhkosťou. Takýto nevhodný typ terária spôsobuje dýchacie problémy. 

Osvetlenie a teploty. Tu platí to isté ako pri ostatných európskych korytnačkách. Svetelný režim by mal byť v priebehu roka od 10 do 14 hodín. V priebehu roka by sa mal meniť, ako je to prirodzené aj vonku. Postupne by sa mal zvyšovať od jari a následne potom od letných mesiacov zase postupne skracovať. Teplota v teráriu by mala byť v rozpätí od 20 do 35 ºC. V niektorých prípadoch pri veľkých chovných nádržiach môže byť lokálna teplota do 40 ºC. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Vybavenie terária. Súčasťou vybavenia terária musí byť miska na vodu, vhodný substrát  (hlina s pieskom, piesok, štrkopiesok, hrabanka a pod.) a domček alebo nádoba využívaná na úkryt. 

  • Vhodný substrát – môžeme použiť hlinu zmiešanú s pieskom. Vrstva substrátu v teráriu by mala byť v závislosti od veľkosti korytnačky 5-10cm, nakoľko sa korytnačky zvyknú zahrabávať. Substrát v 1/3  terária musí byť vlhký, pravidelne ho kontrolujeme a vlhčíme. Celkovo je vlhkosť veľmi dôležitá hlavne pri mláďatách.
  • Vlhkosť v teráriu by mala byť percentuálne na úrovni nad 60%. Treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. 
  • Misku na vodu volíme dostatočne veľkú, aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. 
  • Plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre.
  • Úkryt. Úkryt na spanie umiestňujeme do chladnejšej časti terária. Môžeme použiť nádobu, drevený domček, kvetináč a pod.
  • Dekorácie. Ako dekorácie môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.2

1. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov vo vonkajšom výbehu je najprirodzenejší spôsob chovu korytnačiek, energeticky nenáročný. Pre chov Testudo marginata úplne najvhodnejší, no vyžaduje si však dostatočné znalosti v oblasti chovu a prirodzených podmienok.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ďalšia potrebná informácia pri výstavbe výbehu – korytnačky žltočierne vedia dobre hrabať, no oproti iným druhom sa až tak nepodhrabávajú. Ohrada ale aj tak musí byť zapustená do hĺbky ako preventívne opatrenie proti podhrabaniu. Vedia ale výborne liezť a vzhľadom na ich veľkosť musí byť ohrada postavená v dostatočnej výške na zamedzenie úniku a proti prípadným predátorom. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme vybaviť buď drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom, slamou, príp. lesnou hrabankou (opadané lístie), prípadne menšími skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Ako kŕmnu základňu je ideálne vysiať do výbehu okrem ďatelinotrávnej miešanky aj rôzne lúčne byliny (púpava, skorocel a pod.) ako prirodzený zdroj potravy, korytnačky si totiž rady pochutnávajú na bylinkách.

Potrava korytnačky žltočiernej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Vhodná a pestrá strava je základ pre zdravý rast a vývin korytnačky. Základ kŕmnej dávky, až 80% by malo tvoriť zelené krmivo.

V letnom období tvorí základ stravy: púpava, ďatelina, skorocel, mlieč, hviezdica prostredná, čakanka obyčajná, bodliaky, pŕhľava, rôzne druhy tráv (mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík, …), kvalitné seno. Občas môžeme ako doplnok stravy pridať k základnej potrave: kvety ibišteku, skalnica, materina dúška, tymián, rozchodník, listy moruše, mrkva.

V zimnom období, pokiaľ korytnačku nezimujeme a chováme ju celoročne v teráriu, by mal tvoriť základ stravy: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, kvalitné seno, sušená púpava, poprípade byliny a trávy, ktoré sa ešte dajú natrhať vonku. Ako doplnok k hlavnej strave občas dávame: rukola, polníček, mrkva s vňaťou, skalnica, vianočný kaktus, plody opuncie. 

Ovocie sa snažíme dávať minimálne, či už v letnom alebo zimnom období. Dávame ho maximálne 1x za 2 týždne, skôr ako ,,pamlsok,, a v malých množstvách. Nemôže tvoriť základ stravy. Z ovocia môžeme podať: jablko, čerešne, melón, jahody, maliny. NEPODÁVAME exotické ovocie – pomaranče, citrusy a pod.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka žltočierna je hibernujúci druh. Z európskych druhov korytnačiek zimujú ako posledné a na jar vstávajú ako prvé. Tzv. zimný spánok je pre ňu vhodný a z viacerých hľadísk aj potrebný. Ak ich chováme vo vonkajších výbehoch, tak sa na zimovanie pripravia viac menej sami. 

Pokiaľ ich chováme v terárií, je potrebné sledovať reakcie korytnačiek. Na jeseň obmedzujú svoju aktivitu a postupne začíname znižovať režim svietenia, vyhrievanie a postupne aj množstvo potravy. 

Podrobné informácie o zimovaní korytnačiek chovaných či už v teráriách alebo vo výbehoch nájdete v skecii  ZIMOVANIE .

Na záver

Korytnačka žltočierna (Testudo marginata) je krásne majestátne zviera. Z európskych druhov korytnačiek, okrem toho, že je najväčšia, je asi aj najkrajšia a bude ozdobou výbehu.

Výborne sa prispôsobuje nášmu podnebiu a pokiaľ jej vieme poskytnúť vonkajší výbeh a zabezpečiť vhodné podmienky pre život, ide o bezproblémovú korytnačku, ktorá zvládne aj nižšie teploty a nie je náchylná na choroby. V prípade , že korytnačku zimujeme, prežije celý život vonku s minimálnymi nákladmi na chov. Pri správnom chove a jej priemernom veku 60-80 rokov je to zviera na celý život. 🙂 

Scroll Up