Korytnačka ostrohatá (Centrochelys sulcata)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka ostrohatá (Centrochelys sulcata) 
Výskyt: Benin, Burkina Faso, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Eritrea, Etiópia, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Togo 
CITES: CITES II., skupina B 
Zimovanie: NIE 
Rozmery:
 samce  v dospelosti: do 90 cm (ojedinele aj cez 100 cm), samice v dospelosti: 50-65cm (ojedinele viac cm) 
Váha: samce: 45-100kg, samice: 25-45kg (v dospelosti) 
Zaujímavosť: je to tretí najväčší druh suchozemskej korytnačky a najväčšia korytnačka Afriky 

Základné informácie

Korytnačka ostrohatá (Centrochelys sulcata) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené prostredie je subsaharská Afrika od Atlantiku na západe až po Červené more na východe. Konkrétnejšie je to: Benin, Burkina Faso, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Eritrea, Etiópia, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Sudán, Togo. 

V týchto suchých horúcich púštnych oblastiach hĺbi nory, v ktorých trávi najteplejšie časti dňa.

Korytnačka ostrohatá je na Slovensku aj napriek svojím rozmerom pomerne často chovaným druhom. Samozrejme sa početnosť chovov korytnačiek ostrohatých nedá porovnávať s európskymi druhmi. Pri chove jej musíme dokázať vytvoriť vhodné podmienky pre život a zabezpečiť dostatočne veľký chovný priestor, nakoľko je to v dospelosti veľká korytnačka. V krajnom prípade môže dorásť do veľkosti aj cez 100 cm a s hmotnosťou aj do 100 kg. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES II., skupina B. 

Charakteristika korytnačky ostrohatej

Korytnačky ostrohaté (Centrochelys sulcata) sú najväčšie suchozemské korytnačky žijúce v Afrike a tretie najväčšie suchozemské korytnačky sveta.

Majú trojuholníkový tvar hlavy, béžový až hnedý pancier oválneho tvaru je vpredu po obvode vyhnutý smerom nahor. Vďaka farbe panciera sa vedia dokonale maskovať v piesku. Na stehnách zadných nôh majú výrazné ostrohy.

Korytnačka ostrohatá priemerne dorastá v dospelosti do rozmerov 50-90cm v závislosti od pohlavia. Veľkosť samcov je až do 90 cm (ojedinele aj cez 100 cm) s hmotnosťou aj do 100 kg.  Rozmer samíc v dospelosti je cca 50-65 (ojedinele viac) cm s hmotnosťou do cca 45 kg (25-40 kg). 

Sú to dlhoveké zvieratá, niektoré literárne zdroje udávajú, že sa dožívajú vyše 100 rokov. Priemerná dĺžka života je však od 60 do 80 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky ostrohatej sú nasledovné:

  • Samce sú väčšie a mohutnejšie oproti samiciam
  • Samce majú väčší chvost.
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) výrazne preliačený do vnútra.

Pohlavie korytnačiek ostrohatých sa dá určiť cca vo veku 5-10 rokov, pohlavne dospievajú približne vo veku 10 rokov.

Kúpa korytnačky ostrohatej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka ostrohatá je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina B.

To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) Následne nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte chráneného živočícha. Korytnačka ostrohatá nevyžaduje nezameniteľné označenie mikročipom.

Druhovú kartu musíme vyplniť a následne zaslať jej fotokópiu na Ministerstvo životného prostredia písomne alebo elektronicky do 14 dní od nadobudnutia korytnačky. 

V skratke nám teda pri kúpe tohto druhu stačí doklad o nadobudnutí a následne viesť chov na druhovej karte.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky stepnej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky ostrohatej

Už pred kúpou korytnačky ostrohatej musíme rátať s jej veľkosťou v dospelosti a tomu aj prispôsobiť chovné podmienky v interiéri aj exteriéri.

Tento druh nie je dobré chovať celoročne v páre. Buď je dobré mať chovnú skupinu v dostatočnom priestore alebo je ideálne mať vytvorené podmienky na oddelenie samca od samice, nakoľko samce sú silno teritoriálne aj voči samiciam a môžu vážne poraniť druhé korytnačky.

1. CHOV V TERÁRIU / INTERIÉROVÝ CHOV

Chov v teráriu – mláďatá a dospievajúce korytnačky

Mláďatá a dospievajúce korytnačky môžeme chovať v teráriách, ktorých veľkosť prispôsobíme potrebám zvieraťa. Pre mladé a dospievajúce korytnačky ostrohaté by mala byť veľkosť chovného zariadenia ideálne o rozmere 200 x 150 x 50 cm. 

Mláďatá pri chove v teráriu potrebujú vyššiu relatívnu vlhkosť aj do 90%. Pri mláďatách treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. Je to dôležité pre pekný rast panciera.

Teplota v teráriu by mala byť pri mláďatách v rozmedzí cca od 25 do 35ºC (max 40ºC). Spomínaných 40ºC by mala byť  lokálna teplota pod výhrevnou lampou. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Substrát pri mladých jedincochdo terária použijeme napr. piesok s hlinou, lignocel, hobliny, hlavne kvôli vyššej vlhkosti, ktoré mladé korytnačky potrebujú.

Vybavenie teráriaokrem správneho osvetlenia, teplôt, vlhkosti a substrátu by malo terárium obsahovať dostatočne veľkú misku na vodu aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. V teráriu umiestnime plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre. Do terária ešte umiestnime dekorácie. Môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

 

Chov v interiérovom priestore – odrastené a dospelé korytnačky

Odrasteným a dospelým jedincom korytnačky ostrohatej potrebujeme zabezpečiť veľký interný chovný priestor o rozmere na jedno zviera celoročne aj viac ako 10 m2. V ideálnom prípade ešte väčší. Ako už bolo spomínané  musíme dať pozor na to, že samci sú silno teritoriálni a pokiaľ nemáme dostatočne veľký chovný priestor, musíme vedieť oddeliť samca od samice s tým, aby malo každé dospelé zviera minimálne rozmer chovného priestoru 10 m2.

V ideálnom prípade je dobré priamo napojiť externý výbeh na interný. Pri tomto druhu suchozemských korytnačiej je to obzvlášť potrebné hlavne kvôli svojej veľkosti a hmotnosti.

Odrastené a dospelé korytnačky ostrohaté už nepotrebujú tak vysokú vlhkosť ako mláďatá. Dostatočná vlhkosť je cca do 50%. 

Teploty v dostatočne veľkom interiérovom chovnom zariadení pri odrastených a dospelých jedincoch by mali byť cca od 20 do 40ºC , lokálne pod výhrevnou žiarovkou aj 45ºC. Takisto treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Samozrejmosťou aj pri chove dospelých jedincov v interiérovom zariadení musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B.

Substrát pri odrastených a dospelých jedincoch by mal tvoriť piesok, piesok s hlinou, prípadne pri veľkých zvieratách sa dá používať na podlahu vo veľkých ubikáciách aj slama. To treba vždy prispôsobovať podmienkam, ktoré môžeme korytnačke poskytnúť – aby nebola mrznúca podlaha a pod.

Vybavenie interiérového chovného priestoru – tu platia obdobné podmienky ako pri vybavení terária. okrem správneho osvetlenia, teplôt, vlhkosti a substrátu by mal interiérový chovný priestor obsahovať dostatočne veľkú misku na vodu,  plochý kameň na potravu a dekorácie. 

Voda a korytnačky ostrohaté – v období sucha šetria s vodou, pijú minimálne, preto je miska s vodou veľa krát v chovných zariadeniach zbytočná a využívajú tekutiny z potravy (tu však treba povedať, že záleží akým spôsobom je zviera chované – či v zimných mesiacoch dostáva veľa zeleného alebo je čisto na sene). Ak je na sene, občas je potrebné priestor porosiť, prípadne aspoň raz za týždeň mu predložiť misku s pitnou vodou (v zime je pravdepodobné, že piť nebude). Väčšinou prijímajú väčšie množstvo vody na jar a v lete.

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov korytnačky ostrohatej vo vonkajšom výbehu realizujeme len počas najteplejších 3-4 mesiacov v roku, kedy nočné teploty nemôžu klesnúť pod 15ºC. 

Pokiaľ nám to priestor dovoľuje, je ideálne napojiť externý výbeh na interný, hlavne kvôli veľkosti a hmotnosti dospelých zvierat. Tým pádom sa predĺži možnosť chovu vonku na 3-6 mesiacov (v závislosti od podmienok chovateľa).

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ohrada výbehu musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme pri korytnačkách ostrohatých vybaviť drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom alebo slamou. V ideálnom prípade je dobré mať búdku  vyhrievanú tak, aby v nej v noci neklesli teploty pod 15ºC. Prípadne výbeh vybavíme skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Výbeh môže obsahovať len obyčajnú trávu a hlinu. Trávu korytnačky ostrohaté postupne spásajú, sú to doslova prírodné kosačky. 

Potrava korytnačky ostrohatej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Vo svojom prirodzenom prostredí drží korytnačka ostrohatá celoživotnú diétu a žerie viac menej stále suchú potravu. Podávaním nesprávnej potravy dosiahneme rýchle pyramídovanie panciera a neúmerne rýchly rast, čo môže mať za následok ďalšie zdravotné problémy.

Letné obdobie: V letných mesiacoch sú pre africké druhy korytnačiek vhodné trávy, trávy a ešte raz trávy. Ideálne krmivo sú listy opuncie (vysoký obsah a ideálny pomer Ca:P). Podávame trávy: mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík. Takisto im nezabudneme dopriať kvalitné seno. 

Pre africké druhy je doplnok stravy už hocijaká bylina, burina, (púpava, skorocel, bodliaky, pichliače, mlieč, hviezdica a pod), to už nehovoriac o kvetoch ibišteka, púpavy, ďateliny. Toto podávame len občas ako doplnok stravy.

V zimnom období: Pokojne 2 až 3 mesiace iba na sene + slame, absolútne nepotrebujú nič. Hlavne mierny postupný prechod na seno a potom opäť na zelené (aby to nebola nárazová zmena). Ako zelené krmivo môžeme dávať: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, opuncia, sukulenty, plus trávy, buriny ak nie je sneh.

Ovocie: tu je potrebné vyhýbať sa ovociu a a inej ako listovej zelenine v podstate celoročne.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka ostrohatá nie je zimujúci druh. Svoju aktivitu znižuje hlavne z dôvodu vysokých teplôt a nedostatku potravy – estivácia (letný spánok). 

Na záver

Je to prekrásna korytnačka, no pred jej kúpou si musíme uvedomiť do akých rozmerov a hmotnosti v dospelosti dorastá. Tým pádom potrebuje celoročne veľký priestor, ideálne interiérovo a exteriérovo prepojený. 

Takisto je potrebné uvedomiť si, že je to africký druh korytnačky, ktorá nezimuje a je potrebné jej celoročne svietiť a simulovať v dospelosti pomerne vysoké teploty s miernym poklesom počas obdobia, keď znižuje svoju aktivitu. Tým pádom sa to samozrejme podpíše aj na finančných nákladoch pri chove oproti iným druhom.

Takisto je potrebné pri chove myslieť na teritoriálnosť samcov a s tým spojenú agresivitu, takže potrebujeme buď veľký chovný priestor alebo možnosť oddelenia samca od samice, kde aj pri oddelení musí mať každé zviera minimálne 10m2 chovného priestoru. 

Pokiaľ ale toto všetko dokážeme korytnačke ostrohatej poskytnúť, odvďačí sa nám bezproblémovým chovom a bude ozdobou každého majiteľa. Pri správnom chove a jej priemernom veku 60-80rokov je to zviera na celý život 🙂 

Scroll Up