Korytnačka leopardia (Stigmochelys pardalis)

VIZITKA KORYTNAČKY
Názov: korytnačka leopardia (Stigmochelys pardalis) 
Poddruhy: 
  • Stigmochelys pardalis pardalis
  • Stigmochelys pardalis babcocki
 
Výskyt: Etiopia, Južný Sudán, Somálsko, Uganda, Keňa, Tanzánia, Rwanda, Burundi, Malawi, Zambia, Mozambik, Angola, Namíbia, Botsvana, Zimbabwe, Svazijsko, Južná Afrika
okrajovo aj Demokratiská rep.Kongo a Stredoafrická republika
 
CITES: CITES II., skupina B 
Zimovanie: NIE 
Rozmery: 40-80cm (v dospelosti), 15-50kg (v dospelosti) 

Základné informácie

Korytnačka leopardia (Stigmochelys pardalis) je druh suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae) a monotypického rodu Stigmochelys. Jej prirodzené prostredie je južná, východná a stredná Afrika. Konkrétnejšie je to: Etiópia, Južný Sudán, Somálsko, Uganda, Keňa, Tanzánia, Rwanda, Burundi, Malawi, Zambia, Mozambik, Angola, Namíbia, Botsvana, Zimbabwe, Svazijsko, Južná Afrika, okrajovo aj Demokratická republika Kongo a Stredoafrická republika.

V prirodzenom prostredí obýva savany, polopúšte a suché stepi. Počas suchých období dokáže za potravou prejsť pomerne veľké vzdialenosti. Pri nedostatku potravy v najsuchších obdobiach znižuje svoju aktivitu a vstupuje do letného spánku (estivácia).

Postupom času sa začína chovať čoraz viac aj u nás. Musíme jej ale dokázať vytvoriť vhodné podmienky pre život a zabezpečiť dostatočne veľký chovný priestor, nakoľko je to v dospelosti veľká korytnačka. V krajnom prípade môže dorásť do veľkosti 80cm a váhy až 50kg. V rámci dohovoru CITES sú zaradené do prílohy CITES II., skupina B. 

Charakteristika korytnačky leopardej

Korytnačky leopardie (Stigmochelys pardalis) sú považované za jedny z najkrajších suchozemských korytnačiek. Sú druhý najväčší druh suchozemských korytnačiek žijúcich v Afrike. V dospelosti majú vysoko klenutý kaprapax žltej, béžovej až svetlohnedej farby, na ktorom majú nepravidelné vzory tmavohnedej až čiernej farby. Tieto farby panciera zaručujú Stigmochelys pardalis dokonalé maskovanie v ich prirodzenom prostredí.

Korytnačka leopardia tvorí 2 poddruhy: Stigmochelys pardalis pardalis a Stigmochelys pardalis babcocki.

Korytnačka leopardia v závislosti od poddruhu priemerne dorastá v dospelosti do rozmerov 40-80cm. Váha dospelého jedinca Stigmochelys pardalis sa pohybuje v rozmedzí cca 15-50kg.

Sú to dlhoveké zvieratá, niektoré literárne zdroje udávajú, že sa dožívajú vyše 100 rokov. Priemerná dĺžka života je však od 60 do 80 rokov.

Pohlavný dimorfizmus

Rozdiely medzi samcom a samicou korytnačky leopardej sú nasledovné:

  • Samce sú menšie ako samice.
  • Samce majú väčší chvost.
  • Samce majú plastrón (spodná časť panciera) výrazne preliačený do vnútra.
  • Samice majú plastrón skoro rovný.

O pohlavnej dospelosti korytnačiek leopardích nerozhoduje vek ale hmotnosť.

Samce sú schopné páriť už pri hmotnosti cca 1,5-2 kg, pričom samice dospievajú pri hmotnosti cca 4,5-5 kg, kedy začínajú prvý krát klásť vajcia.

Poddruhy korytnačky leopardej

Korytnačka leopardia vytvára dva poddruhy: Stigmochelys pardalis pardalis a Stigmochelys pardalis babcocki. Rozdiely medzi poddruhmi sú primárne hlavne pri mláďatách.

Stigmochelys pardalis pardalis (S.p.p.):

  • S.p.p. sa vyskytuje na juhu Afriky
  • S.p.p. je odolnejší poddruh – pretože žije na juhu Afriky kde prechádzajú aj nižšie teploty
  • mláďatá S.p.p. majú dve (prípadne viac) „škvŕn“ na jednotlivých štítkoch karapaxu

Stigmochelys pardalis babcocki (S.p.b.):

  • S.p.b. sa vyskytuje hlavne na východe Afriky pričom hlavne oblasti Malawi majú oba poddruhy „spoločné“
  • S.p.b. sú menší poddruh oproti S.p.p.
  • mláďatá S.p.b. majú buď nula alebo max. jednu bodku napojenú na okraj čierneho lemu daného štítku karapaxu

Na záver k poddruhom ešte názor skúseného chovateľa: 

,, Dnes si myslím, že keby sa robí jednotlivá genetická štúdia tak vidíme hrozne veľký mix týchto poddruhov v jednotlivom genotype zvierat. Ono preto je ťažko voľným okom pozorovať a rozoznať jednotlivé poddruhy, S.p.p má mať viac nepravidelné škrvny pričom S.p.b. ich má na jednotlivých šupinách usporiadúvané do tvarov viac pravidelných – toto sú však skôr údaje „hádacie“ a nemajú reálny podklad aj z dôvodu prekrývania prirodzeného prostredia daných poddruhov. ,,

Kúpa korytnačky leopardej – potrebné doklady

Ak ste sa rozhodli pre kúpu tohto druhu korytnačky je dôležité vedieť, že korytnačka leopardia je zákonom chránený živočích a spadá v rámci CITES do prílohy CITES II., skupina B.

To znamená, že pri kúpe tejto korytnačky budete potrebovať dokladu o nadobudnutí od predchádzajúceho majiteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod.) Následne nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte chráneného živočícha. Korytnačka leopardia nevyžaduje nezameniteľné označenie mikročipom.

Druhovú kartu musíme vyplniť a následne zaslať jej fotokópiu na Ministerstvo životného prostredia písomne alebo elektronicky do 14 dní od nadobudnutia korytnačky. 

V skratke nám teda pri kúpe tohto druhu stačí doklad o nadobudnutí a následne viesť chov na druhovej karte.

Korytnačky odporúčame kupovať od overených chovateľov, ktorí ich majú ,,papierovo,, v poriadku, majú dlhoročné skúsenosti a svoje vlastné odchovy. Pri kúpe od nich dostaneme všetky potrebné dokumenty, takisto vám nemajú problém vysvetliť všetky potrebné kroky pri prihlásení na úrad, ukázať chovný pár, celkovo poradiť s chovom pred aj po zakúpení korytnačky.

Ak si teda kúpime korytnačku so všetkými potrebnými dokladmi, vyhneme sa tým pádom možným problémom. Pri kúpe korytnačky stepnej bez potrebných papierov (okrem toho, že je to nelegálne) nám hrozí jej zhabanie a pokuta od príslušných úradov.

Chov korytnačky leopardej

Už pred kúpou korytnačky leopardej musíme rátať s jej veľkosťou v dospelosti a tomu aj prispôsobiť chovné podmienky v interiéri aj exteriéri.

1. CHOV V TERÁRIU / INTERIÉROVÝ CHOV

Chov v teráriu – mláďatá a dospievajúce korytnačky

Mláďatá a dospievajúce korytnačky môžeme chovať v teráriách, ktorých veľkosť prispôsobíme potrebám zvieraťa. Pre pár mladých a dospievajúcich korytnačiek leopardích by mala byť veľkosť chovného zariadenia ideálne o rozmere 200 x 150 x 50 cm. 

Mláďatá pri chove v teráriu potrebujú vyššiu relatívnu vlhkosť aj do 90%. Pri mláďatách treba mať v teráriu vlhký kút. V tomto kúte je dobré mať úkryt (domček), kde bude korytnačka spať a môže sa do vlhkého substrátu zahrabať. Substrát vo vlhkej tretine terária musí byť vlhký v celej svojej vrstve, nestačí, aby bol vlhký len zvonka na povrchu. Je to dôležité pre pekný rast panciera.

Teplota v teráriu by mala byť pri mláďatách v rozmedzí cca od 20 do 30ºC (max 35ºC). Spomínaných 35ºC by mala byť  lokálna teplota pod výhrevnou lampou. Tieto nižšie teploty pri mláďatách spôsobuje život v tráve vo voľnej prírode, kde sa skrývajú a ako sa tam drží vlhkosť, nedostáva sa tam taká vysoká teplota. Treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Prehriatie môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia zvieraťa. Samozrejmosťou pri chove korytnačiek v teráriu musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B, ktorý korytnačky potrebujú pre zdravý rast a vývoj a nahradzuje im slnečné žiarenie. 

Substrát pri mladých jedincochdo terária použijeme napr. piesok s hlinou, lignocel, hobliny, hlavne kvôli vyššej vlhkosti, ktoré mladé korytnačky potrebujú.

Vybavenie teráriaokrem správneho osvetlenia, teplôt, vlhkosti a substrátu by malo terárium obsahovať dostatočne veľkú misku na vodu aby sa do nej zmestila celá korytnačka. Nemôže byť moc hlboká, korytnačka sa musí dostať bez problémov do aj von z misky. Pokiaľ je miska hladká alebo glazúrovaná, dáme na spodok pár kamienkov, aby sa korytnačke nešmýkalo a vedela sa dostať von. V teráriu umiestnime plochý kameň na potravu. Potravu podávame na plochý kameň, pri jej konzumovaní si budú korytnačky automaticky brúsiť zobák a pazúre. Do terária ešte umiestnime dekorácie. Môžeme zvoliť rastliny, ktoré nie sú jedovaté, ploché kamene, poprípade drevené prekážky, ktoré budú ošetrené proti plesni. Neumiestňujeme ich v blízkosti výhrevnej žiarovky, nakoľko v prípade, že by sa korytnačka prevrátila pod výhrevnú žiarovku a nevedela by sa pretočiť, hrozí jej prehriatie a úhyn. Takisto nedávame do terária malé kamienky, ktoré by mohla korytnačka zožrať.

 

Chov v interiérovom priestore – odrastené a dospelé korytnačky

Odrasteným a dospelým jedincom korytnačky leopardej potrebujeme zabezpečiť veľký interný chovný priestor o rozmere 400 x 400 cm. V ideálnom prípade ešte väčší. 

Odrastené a dospelé korytnačky leopardie už nepotrebujú tak vysokú vlhkosť ako mláďatá. Dostatočná vlhkosť je cca do 50%. 

Teploty v dostatočne veľkom interiérovom chovnom zariadení pri odrastených a dospelých jedincoch by mali byť cca od 20 do 40ºC , lokálne pod výhrevnou žiarovkou aj 45ºC. Takisto treba brať ohľad na teplotný gradient a možnosť ochladenia zvieraťa. Samozrejmosťou aj pri chove dospelých jedincov v interiérovom zariadení musí byť okrem tepelného zdroja, denného svietenia aj zdroj UV-B.

Substrát pri odrastených a dospelých jedincoch by mal tvoriť piesok, piesok s hlinou, prípadne pri väčších zvieratách slamu priamo na betóne. To treba vždy prispôsobovať podmienkam, ktoré môžeme korytnačke poskytnúť – aby nebola mrznúca podlaha a pod.

Vybavenie interiérového chovného priestoru – tu platia obdobné podmienky ako pri vybavení terária. okrem správneho osvetlenia, teplôt, vlhkosti a substrátu by mal interiérový chovný priestor obsahovať dostatočne veľkú misku na vodu,  plochý kameň na potravu a dekorácie. 

2. CHOV VO VONKAJŠOM VÝBEHU

Chov korytnačky leopardej vo vonkajšom výbehu realizujeme len počas najteplejších 3-4 mesiacov v roku, kedy nočné teploty nemôžu klesnúť pod 15ºC. Obdobie ako dlho môžu byť vonku sa však rozchádza od chovateľa k chovateľovi – prichádzame k tým základným informáciám o poddruhoch, kde Stigmochelys pardalis pardalis je odolnejší – pretože žije na juhu Afriky kde prechádzajú aj nižšie teploty.

  • Správny výber miesta – základom pri externom spôsobe chovu je správny výber miesta. Ideálne je dostatočne slnečné miesto s orientáciou na juh. Takýto výbeh zabezpečí korytnačkám dostatok tepla a svetla.
  • Zabezpečenie výbehu proti úniku a predátorom. Ohrada výbehu musí byť okrem dostatočnej výšky proti úteku a prípadným predátorom, zapustená aj do hĺbky, proti podhrabaniu. Ako ohradu môžeme použiť drevo, príp. betónové tvárnice.
  • Domček / búdka. Vonkajší výbeh musíme pri korytnačkách leopardích vybaviť drevenou búdkou, ideálne natretou tmavou farbou, ktorá dobre akumuluje teplo, vystlanou buď senom alebo slamou. V ideálnom prípade je dobré mať búdku  vyhrievanú tak, aby v nej v noci neklesli teploty pod 15ºC. Prípadne výbeh vybavíme skleníkmi, ktoré korytnačky využijú hlavne počas chladnejších dní.
  • Úkryty a tienisté miesta. Tak ako je dôležité slnko a teplo, je v externom výbehu potrebný aj chládok a tieň. Ten vytvoríme výsadbou nejedovatých kríkov, na určitých miestach ponechaním vysokej trávy, vytvorením úkrytov z kameňov a pod. 
  • Pitná voda. Do výbehu umiestnime misku s vodou, ktorá musí byť dostatočne veľká, ale nesmie byť moc hlboká. Okrem zdroja vody na pitie poslúži korytnačkám aj na kúpeľ. Pokiaľ by sme zdroj pitnej vody chceli murovať, dopredu musíme myslieť nato, že je potrebné ho umiestniť do tienistej časti výbehu.
  • Kŕmna základňa. Výbeh môže obsahovať len obyčajnú trávu a hlinu. Trávu korytnačky leopardie postupne spásajú, sú to doslova prírodné kosačky. 

Potrava korytnačky leopardej

Pred podaním potravy korytnačke si musíme uvedomiť, že nie všetko čo korytnačka zožerie, je pre ňu aj vhodné a zdravé. Vo svojom prirodzenom prostredí drží korytnačka leopardia celoživotnú diétu a žerie viac menej stále suchú potravu. Podávaním nesprávnej potravy dosiahneme rýchle pyramídovanie panciera a neúmerne rýchly rast, čo môže mať za následok ďalšie zdravotné problémy.

Letné obdobie: V letných mesiacoch sú pre africké druhy korytnačiek vhodné trávy, trávy a ešte raz trávy. Ideálne krmivo sú listy opuncie (vysoký obsah a ideálny pomer Ca:P). Podávame trávy: mätonoh, kostrava, lipnica lúčna, ovsík. Takisto im nezabudneme dopriať kvalitné seno. 

Pre africké druhy je doplnok stravy už hocijaká bylina, burina, (púpava, skorocel, bodliaky, pichliače, mlieč, hviezdica a pod), to už nehovoriac o kvetoch ibišteka, púpavy, ďateliny. Toto podávame len občas ako doplnok stravy.

V zimnom období: Pokojne 2 až 3 mesiace iba na sene + slame, absolútne nepotrebujú nič. Hlavne mierny postupný prechod na seno a potom opäť na zelené (aby to nebola nárazová zmena). Ako zelené krmivo môžeme dávať: čínska kapusta, rímsky šalát, čakanka, opuncia, sukulenty, plus trávy, buriny ak nie je sneh.

Ovocie: tu je potrebné vyhýbať sa ovociu a a inej ako listovej zelenine v podstate celoročne.

Doplnenie vápnika. Či v letnom alebo zimnom období dopĺňame korytnačkám vápnik. Umiestnime korytnačkám do terária / výbehu do misky rozdrvené škrupiny z vajca a sépiovú kosť. V prípade, že korytnačkám bude vápnik chýbať, vedia si ho takto doplniť. Navyše, na sépiovej kosti si korytnačka prirodzene obrúsi zobák.

Viac informácií o potrave nájdete v sekcii   POTRAVA  .

Zimovanie

Korytnačka leopardia nie je zimujúci druh. Svoju aktivitu znižuje hlavne z dôvodu vysokých teplôt a nedostatku potravy – estivácia (letný spánok).

Na záver

Je to prekrásna korytnačka, no pred jej kúpou si musíme uvedomiť do akých rozmerov v dospelosti dorastá. Tým pádom potrebuje celoročne veľký priestor, či už v interiérovom alebo vonkajšom chove. 

Takisto je potrebné uvedomiť si, že je to africký druh korytnačky, ktorá nezimuje a je potrebné jej celoročne svietiť a simulovať v dospelosti pomerne vysoké teploty s miernym poklesom počas obdobia, keď znižuje svoju aktivitu. Tým pádom sa to samozrejme podpíše aj na finančných nákladoch pri chove oproti iným druhom.

Pokiaľ ale toto všetko dokážeme korytnačke leopardej poskytnúť, odvďačí sa nám bezproblémovým chovom a bude ozdobou každého majiteľa. Pri správnom chove a jej priemernom veku 60-80rokov je to zviera na celý život 🙂 

Scroll Up